Brusel, 5. 6. 2026 – V Arménsku sa v nedeľu 7. júna 2026 konajú parlamentné voľby, ktoré sú vnímané aj ako referendum o ďalšom zahraničnopolitickom smerovaní krajiny. Sú totiž hlasovaním o tom, či krajina vykročí smerom k Európskej únii alebo sa vráti do tesnejšej sféry vplyvu Ruska.
Miriam Lexmann, poslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu (KDH) bude na arménskych voľbách osobne prítomná ako pozorovateľka europarlamentu v rámci pozorovacej misie OBSE. Lexmann je zároveň spravodajkyňou Európskeho parlamentu pre Arménsko. Poukazuje na pokrok krajiny v reformách, mierovom úsilí a prehlbovaní vzťahov s EÚ:
„Napriek náročnej bezpečnostnej situácii a tlaku autoritárskych režimov sa Arménsko v posledných rokoch vydalo na cestu demokracie, slobody a užšej spolupráce s Európou. Je to dôležitý signál aj pre svet. Arménsko sa dnes nachádza v podobnom geopolitickom zápase, aký prebiehal aj na Slovensku a v ďalších krajinách strednej a východnej Európy – či ostať v orbite Ruska alebo sa orientovať na európske a euroatlantické štruktúry. Vidíme, že ani súčasná slovenská vláda sa nedokáže jasne postaviť za dôležité ekonomické a bezpečnostné záujmy Európy voči Putinovmu režimu, ktorý rozpútal vojnu u našich susedov. Vieme teda dobre pochopiť križovatku, na ktorej sa nachádza Arménsko.“
Poslankyňa Lexmann sa dlhodobo angažuje v prospech demokracie a mieru v Arménsku. V roku 2024 jej udelili najvyššie štátne vyznamenanie Arménskej republiky za aktívnu činnosť pri upevňovaní arménsko-európskych vzťahov, za prínos k demokratickému vývoju v tejto kaukazskej krajine a za ochranu kresťanov, ľudských práv a slobôd. Zdôrazňuje, že ochrana náboženskej slobody a slobody cirkví je stále aktuálna:
„Arménska identita má kresťanské civilizačné korene. Aj preto je veľmi dôležité, aby sme tejto krajine, s ktorou zdieľame rovnaké hodnoty, pomohli začleniť sa do európskych štruktúr, keď sa tak rozhodne.“
Arménsko bolo desaťročia jedným z najbližších spojencov Ruska na južnom Kaukaze. Situácia sa však výrazne zmenila po roku 2023, keď krajina definitívne stratila kontrolu nad Náhorným Karabachom a mnohí Arméni obvinili Moskvu, že im napriek spojenectvu a bezpečnostným garanciám nepomohla. Vláda súčasného premiéra Pashinyanova odvtedy výrazne posilnila vzťahy s EÚ a USA a začala proces približovania sa k Európskej únii. V roku 2025 arménsky parlament schválil zákon o budúcom začatí procesu vstupu do Európskej únie. Neznamená to ešte podanie oficiálnej prihlášky, ale prvý politický krok k možnému členstvu. Hoci Arménsko zatiaľ nie je kandidátskou krajinou, prehlbuje spoluprácu s EÚ v oblasti ekonomiky, bezpečnosti, vízovej liberalizácie a investícií. To všetko pri naliehavej potrebe dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier pre celý región. Moskva otvorene varuje Arménsko pred ďalším približovaním sa k EÚ. Hrozí obmedzením dodávok plynu a ropy a zaviedlo obmedzenia na dovoz niektorých arménskych poľnohospodárskych produktov, čo by malo dramatický dopad na hospodárstvo Arménska. Objavili sa preto upozornenia na možné dezinformačné kampane a snahy ovplyvňovať voľby v prospech proruských síl. Treba podotknúť, že tlak Ruska prináša krajinu do veľmi ťažkej situácie, v ktorej sa chce rozhodovať o svojej budúcnosti. Nedeľné voľby sú preto veľkým rozhodnutím, ktoré ovplyvní ďalšie smerovanie Arménska.
